Detský výtvarný prejav v kontexte teórie a praxe
Publikácia Detský výtvarný prejav v kontexte teórie a praxe je z hľadiska nastolenej problematiky, vzájomných súvislostí a pojmov koncipovaná monolitne. Autorky ponúkajú čitateľovi témy, ktoré sú dnes veľmi aktuálne: detský výtvarný prejav v retrospektíve výskumu; ontogenéza detského výtvarného prejavu; výtvarný vývin a repertoár grafického zobrazenia, grafická kompetencia; detský výtvarný prejav ako prostriedok komunikácie a poznávania; paralely medzi detským výtvarným prejavom a výtvarným umením. Publikácia je obohatená o ukážky z tvorby detí a mladých ľudí z archívu autoriek alebo materských a základných škôl na Slovensku a v Slovinsku. K tejto časti knihy významne prispeli aj študenti pedagogických fakúlt pod vedením autoriek publikácie. Mnohé ukážky boli vytvorené alebo vizuálne zdokumentované v priebehu výskumu, počas študijných pobytov, medzinárodných konferencií a sympózií.
Problematika detského výtvarného prejavu je dlhodobo v centre pozornosti výskumníkov z oblasti pedagogiky, psychológie, sociológie, umenia a kultúry. Dôvody sú nespochybniteľné, keďže ide o jeden z prvých spontánnych prejavov duševného života dieťaťa. Autority, ktoré skúmajú výtvarný prejav od raného detstva, sa zhodujú v názore, že ide o mnohodimenzionálnu sféru: výtvarné vyjadrovanie dieťaťa – od prvých čmáraníc po obrazy a ich významy – sa viaže na aktuálny psychický stav, na štruktúru osobnosti. Zároveň je to istá forma tvorivej aktivity, ktorá je súčasne výpoveďou o vnútornom živote, záujmoch, cítení, prežívaní, myšlienkach či životnej orientácii dieťaťa. Okrem toho slúži na komunikáciu, vypovedá o sociálnom a kultúrnom prostredí, v ktorom malý tvorca žije.
Autorky publikácie študujú tému prioritne v teoretickej rovine a sústreďujú sa najmä na výtvarný prejav detí, kedy sa formujú elementárne zručnosti výtvarného vyjadrovania, pričom tri súčasti – oko, ruka a myseľ – vytvárajú akoby jeden integrovaný celok. V teoretickej rovine vychádzajú z najnovších zahraničných poznatkov a koncepcií o detskom výtvarnom prejave, avšak snažia sa ich vnímať v kontexte našich reálií a kultúry. Na základe vlastného skúmania, analýzy obrazového repertoáru malých a mladých tvorcov do veku pätnástich rokov interpretujú výtvarný prejav z pohľadu semiotického. Zároveň hľadajú príčinné súvislosti výtvarného vývinu a rozvíjania kreativity dieťaťa či mladého tvorcu súčasnej doby.
Detský výtvarný prejav nie je vonkoncom novodobá téma výskumu. Záujem skúmať túto problematiku pretrváva niekoľko desiatok rokov. V časovom rade sa zákonite mení predmet výskumu a nazeranie na túto problematiku. Prispievajú k tomu jednak nové poznatky v oblasti výskumu a vývoja, ale tiež meniace sa kultúrne, sociálne a ekonomické prostredie a nové globálne paradigmy. Vývinové poňatie v interpretácii detského výtvarného prejavu dominuje zhruba do osemdesiatych rokov minulého storočia. Osobitne detská kresba sa stáva predmetom skúmania v oblasti vývinovej a kognitívnej psychológie. V teoretickej rovine slúži na vytváranie taxonómií a psychologických typológií osobnosti dieťaťa. Osemdesiate roky, charakterizované ako „linguistic turn“ prinášajú zmenu v metodológii výskumu. Významne k tomu prispievajú antropologické a etnografické bádania multikultúrneho a transkultúrneho prostredia. Zaznamenávame vplyvy nových teórií tvorby obrazov a novej definície subjektu, ovplyvňovaných semiotickými, postštrukturalistickými a genderovými prístupmi a novými sociologickými pohľadmi. Posledná vlna prichádza v 90-tych rokoch vďaka všeobecnému záujmu o transkultúrne témy, o multikultúrnu a interkultúrnu výchovu v pedagogike, ale aj o umenie a jeho teórie obrazov. Evidentný je tiež dosah vizuálnej kultúry na percepciu a poznávanie mladého človeka. Očividne sa mení pohľad na detský výtvarný prejav a percepciu symbolov so subjektívnym obsahom. Výskum sa začína viac a viac orientovať na sociálny a kultúrny kontext, navrhujú sa alternatívne modely, ktoré považujú výtvarný vývin za rozvoj v obrazovom repertoári.
Autorky publikácie sa utvrdzujú v poznaní, že detský výtvarný prejav už dnes nie je len predstavením toho, čo vedia alebo vidia ich autori vo svojom okolí. Dôležité je poznanie, že obrazová tvorba je viazaná na systém symbolov. Deti objavujú a vytvárajú rozmanité systémy symbolov, ktoré im zároveň umožňujú stvárniť svoje videnie sveta. Vo výtvarnom prejave tak prevláda vlastná grafická logika a deti už v ranom veku nadobúdajú schopnosť používať grafický jazyk. Súčasne rozvíjajú rôzne možnosti výrazu a rozmanitý vizuálny jazyk. Poznať nové stimuly, ktoré sa objavujú vo výtvarnom prejave detí, je dôležitým kľúčom na porozumenie detského sveta, vnútorných hodnôt, emocionálneho a kognitívneho sveta.
Publikácia Detský výtvarný prejav v kontexte teórie a praxe je z hľadiska nastolenej problematiky, vzájomných súvislostí a pojmov koncipovaná monolitne. Autorky ponúkajú čitateľovi témy, ktoré sú dnes veľmi aktuálne: detský výtvarný prejav v retrospektíve výskumu; ontogenéza detského výtvarného prejavu; výtvarný vývin a repertoár grafického zobrazenia, grafická kompetencia; detský výtvarný prejav ako prostriedok komunikácie a poznávania; paralely medzi detským výtvarným prejavom a výtvarným umením. Publikácia je obohatená o ukážky z tvorby detí a mladých ľudí z archívu autoriek alebo materských a základných škôl na Slovensku a v Slovinsku. K tejto časti knihy významne prispeli aj študenti pedagogických fakúlt pod vedením autoriek publikácie. Mnohé ukážky boli vytvorené alebo vizuálne zdokumentované v priebehu výskumu, počas študijných pobytov, medzinárodných konferencií a sympózií.