Kultúrne dedičstvo a prírodné  bohatstvo spišského regiónu v kontexte vzdelávania

16. 06. 2018, Božena Šupšáková

Teritórium troch územných celkov – bývalej Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej stolice – malo veľkú históriu. V Gánovciach pri Poprade sa našli pozostatky najstaršieho vývinového typu neandertálskeho pračloveka z obdobia 80 000 rokov pred naším letopočtom. Nálezy sídliska v obci Plaveč svedčia o osídlení v strednom paleolite. Vo Veľkom Šariši pri Prešove bolo odkryté najstaršie slovanské sídlo. Ďalšie pamiatky z 9. storočia sú dostupné v Prešove a v obciach Geraltová, Chmeľová a Vlače. V 10. až 13. storočí tam stáli štyri hradiská a v 13. storočí osemdesiat sídel. Z nich najväčší význam nadobudli trhové mestá Veľký Šariš, Levoča a Kežmarok. Remeselníci a obchodníci sa usídlili v regiónoch severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína, hlavne v slobodných kráľovských mestách – Levoča, Kežmarok, Prešov, Stará Ľubovňa a Bardejov. Teda v severnej časti výchovného Slovenska, dnes v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý hraničí s dvoma samostatnými štátmi, konkrétne na severe s Poľskou republikou, na východe s Ukrajinou a s troma slovenskými krajmi – na západe so Žilinským samosprávnym krajom, na juhu s Banskobystrickým a Košickým samosprávnym krajom, do ktorého časť dolného Zemplína územne patrí.

 

Spišský región sa rozprestiera medzi Vysokými Tatrami a riekou Dunajec na severe, pri prameňoch rieky Váh na západe, Slovenským rudohorím a riekou Hnilec  na juhu, a líniou prebiehajúcou z mesta Stará Ľubovňa cez hory Branisko do mesta Margecany na východe. Jadro Spiša tvoria povodia riek Hornád, Poprad a Vysoké Tatry. Historické hranice Spiša sa vytvárali už v 11. storočí. V 12. a 13. storočí sa región rozšíril o Zamagurie, Podolínec, Hniezdne a Starú Ľubovňu. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia. Teda v širšom ponímaní je územie dnešného Spiša totožné s územím Spišskej župy, patria tu hlavne mesta dolného Spiša − Spišská Nová Ves, Gelnica a ich okolie. Stredný Spiš sa spája s mestami Levoča, Poprad a väčšiny územia okresu Kežmarok. Horný Spiš tvorí Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie. Historický Spišský región patrí k najbohatším a najnavštevovanejším oblastiam východného Slovenska, a to vďaka kultúrnemu a duchovnému bohatstvu starobylých miest, ich okoliu a lokalitám, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Autorka predkladá publikáciu Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo spišského regiónu v kontexte vzdelávania s vierou, že obohatí poznanie detí, mládeže, ale aj dospelých. Regionálny princíp zvolila ako platformu, ktorá umožní čitateľovi jednoduchšiu orientáciu v obsahu. Publikácia, koncipovaná monolitne, poslúži ako zdroj poznávania, inšpirácie a erudovaných zistení o génius loci spišskeho regiónu. Je písaná s vedomím, že cez poznávanie regiónu, jeho kultúrneho dedičstva, cez odkazy predkov, zhmotnené v dobovej architektúre, vo zvykoch a ľudových tradíciách, v hudobných, dramatických, filmových alebo výtvarných artefaktoch, môže prichádzať autentické uvedomenie si vlastnej identity, rozvoj a kultivácia pozitívnych postojov detí, mládeže, ale aj dospelých k regiónu. Genius loci je tu preto, aby sme z neho čerpali, eventuálne inšpirovali sa, a ďalej rozvíjali myšlienku, posolstvo, kultúrne hodnoty. Autorka ponúka čitateľovi tie najvýznamnejšie poznatky o Spiši v kondenzovanej forme ─ slovom, obrazom, zvukom. Poznávanie kultúrnych a historických kontextov, dejov a udalostí v spišskom regióne približuje v textovej forme, ale aj percepciou obrazov a počúvaním zvukov, tónov, reči.

Nastolená problematika úzko korešponduje s edukáciou na základnej škole, ale aj s mimoškolskými aktivitami. Možná integrácia poznatkov o kultúrnom dedičstve do vzdelávania zohľadňuje aspekt zoskupovania poznatkov v rámci vzdelávacích oblastí a prienikových tém Štátneho vzdelávacieho programu, ale najmä aspekt interdisciplinárneho prístupu k poznávaniu génius loci spišského regiónu. Multimediálnou knihou autorka zároveň rieši jeden z hlavných vzdelávacích cieľov Štátneho vzdelávacieho programu na báze rozvoja geografického, resp. vlastivedného poznávania kultúrneho bohatstva slovenských regiónov.

Video