Realita

Aktualizované: 24. 11. 2014

Realita

Autor: Peter Homola, študent 4. ročníka PdF UK v Bratislave

Odborný garant: Prof. PaedDr. Božena Šupšáková, PhD.

Typ školy: Základná škola s rozšíreným vyučovaním výtvarnej výchovy, stredná odborná škola

Cieľová skupina: 15 rokov a vyššie

Časový úsek: 2 x 45 minút a viac

Zámer projektu: Realita ako nedeliteľná súčasť chápania a prežívania života každého človeka.

Čo je to realita? Je to niečo, čo plynie okolo nás, je to v nás, alebo obsahuje obidve kategórie súčasne? Je to viditeľná substancia, alebo je to čisto abstraktný filozofický termín? Akú úlohu hrá v živote každého z nás a akým spôsobom ju vnímame? To sú len niektoré otázky, ktoré sa mi vynárajú pri uvažovaní nad niečím, čo je azda najdôležitejšou zložkou života každého jedinca.

Je realita to, čo vnímame v súčinnosti s okolím, prostredím, alebo je to niečo zosobnené, subjektivizované? Je realitou to, čo vieme intelektuálne, alebo emočne podchytiť, alebo je to niečo, čo zahŕňa všetko v sebe a teda všetky ostatné skutočnosti sú len jej podkategóriami? Ale najdôležitejšou otázkou je podľa mňa: Je len jedna realita, alebo ich je nekonečne veľa? Je totiž veľmi zaujímavé rozmýšľať nad otázkou chápania reality v živote človeka, pretože ak by sme považovali realitu priemerného jedinca za univerzálnu kategóriu, čím by sa stala realita vnímaná duševne narušeným človekom?

Výtvarný program som vzhľadom k týmto otázkam prispôsobil môjmu aktuálnemu uvažovaniu. V prvej fáze jeho tvorby som totiž chápal realitu komplexne. Lenže v ďalšej fáze som musel začať uvažovať aj nad otázkami, ktoré zneisťujú všetky "konštanty"a tým vytvárajú priestor pre hlbší ponor do problému. Celý program som preto "posunul" ďalej, a čiastočne upravil tým, že sa nezaoberám realitou konštantne vnímanou, ale vzťahom človeka k realite a reality k človeku.

Celý výtvarný program je zameraný na rozvoj zručností a schopností, ale aj subjektívneho a samostatného uvažovania a vytvárania prác nielen podľa estetických kritérií, ale hlavne výtvarného "zhmotnenia" problému, nad ktorým autor uvažuje. Postupnosť je daná hlavne materiálovými možnosťami a ich reálnym uplatnením vo výtvarnom stvárnení. Preto začínam jednoduchšími (základnými) technikami a prechádzam k súčasnejším a náročnejším výtvarným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že celú tému podrobujem hlbšej analýze, je určená pre intelektuálne schopnejšiu a vnímavejšiu vekovú kategóriu (15 a viac rokov), kde počítam aj s určitými výtvarnými a materiálovými schopnosťami a preto sa základným technikám (kresba, maľba, koláž) venujem len marginálne. Snažím sa využívať nové materiály a súčasné výtvarné techniky a postupy, pretože si myslím, že ich poznanie patrí k samozrejmej intelektovej zložke základného vzdelania v súčasnej dobe.

Ďalším východzím bodom v rámci výtvarnej kultúry a v súčinnosti s témou Realita je výtvarná tvorba Albína Brunovského, ktorý je bezpochyby jedným z najväčších a najznámejších grafikov a maliarov, a to nielen na Slovensku. Jeho dielo je uznávané aj v zahraničí, a jeho tvorba je vďaka ilustratívnej činnosti známa aj širokej verejnosti. V jeho dielach je takmer vždy obsiahnutý aj človek a skutočnosť, ktorá však nie je úplne jednoznačne identifikovateľná a dáva tak možnosť subjektívneho chápania diela. Jeho tvorba je akoby "šitá na mieru"téme, ktorej sa venujem vo svojom výtvarnom programe.

Albín Brunovský sa venuje vo svojej tvorbe predovšetkým stvárneniu človeka a zobrazením jeho charakteru, či už metaforickým spôsobom, alebo ireálnym, nadzmyslovým prienikom jeho vlastností s realitou zobrazovanou s nevšednou vnímavosťou. Ireálnosť jeho scenérií je zneisťovaná podobnosťou so skutočnosťou, ako ju vnímame vo všednom živote. A práve v tom je čaro jeho diel. Človek má pocit, ako by tú scénu už niekde videl, ale zároveň mu rozum nedovolí pripustiť tento fakt, vzhľadom k nereálnemu usporiadaniu reálnych prvkov v kompozícii. Prenikavý pohľad do vnútra človeka, hĺbkové analýzy, spoločenskou etikou determinované súdy a hodnotenia sú vyjadrené jedinečným spôsobom. V jeho tvorbe je obsiahnutý aj princíp projekcie vnútorných stavov do bizarnej fikcie, ktorá vyúsťuje do absurdného zobrazenia určitej reality.

V Brunovského tvorbe sa len ojedinele vyskytuje dielo, v ktorom by nebol prítomný človek. A práve preto som si vybral jeho výtvarnú tvorbu. Zaoberám sa človekom vo vzťahu k realite a realitou vo vzťahu k človeku a práve Brunovského umelecké stvárnenie tejto súvzťažnosti mi ponúka veľké možnosti kreatívneho uvažovania s využitím stratégií výtvarného programu.

Najvýraznejšie vyjadrenie subjektívnej podstaty človeka je v jeho portréte a preto som si vybral aj tieto diela z Brunovského tvorby:

  • 1. dielo: Dotyky. Antológia slovenskej poézie, 1978. (Veľmi poeticky zobrazená tvár ženy vo zvláštnom kvetinovom prostredí.)
  • 2. dielo: Dotyky. Antológia slovenskej poézie, 1978. (Podobné, ako v prvom diele, lenže realita okolia akoby splývala s postavou zobrazeného človeka.)
  • 3. dielo: Dáma v klobúku II. (Zrkadlo), 1981. (V tomto diele sú už spojené dve skutočnosti a prvky reality do jedného celku, vytvárajúc tak novú skutočnosť.)
  • 4. dielo: Chvála zamotaných snov V, 1984-85. (Portrét človeka je v tomto diele iba plátnom, na ktorom sa vyjavuje iná realita a identifikuje ho so sebou.)
  • 5. dielo: M. Válek: Rovina, 1980. (Tu sa odohráva úplne ireálny príbeh, kde je postava akoby vsadená do zvláštnej subjektívnej fikcie, ktorá sa pre ňu stáva normálnou skutočnosťou.)

Galéria